Motivace učitelů je podle komisařky pro inovace, výzkum, kulturu, vzdělávání a mládež Mariji Gabrielové jedním ze základních předpokladů úspěšného vzdělávacího systému. A právě to je jádrem TAXEDU!

Žádné dvě školy nejsou stejné, stejně jako nejsou stejní žádní dva učitelé. V rovnici vzdělávání však existují určité konstantní proměnné. Jednou z nich je potřeba držet v učebních osnovách krok s inovacemi a s rozvojem digitálních zdrojů.

Vzhledem k tomu, že čím dál více učitelů v Evropě naráží na nejrůznější výzvy (viz nejnovější zpráva Eurydice o praxi a zkušenostech učitelů), je výměna osvědčených postupů ještě důležitější než dříve. Úvod ke zprávě z pera komisařky Mariji Gabrielové je relevantní i v případě TAXEDU. Jak uvádí: „Krize [COVID-19] rovněž poukázala na potřebu investovat do společného úsilí a dále posilovat úžasného ducha naší vzdělávací komunity v celé Evropě.“

Pokud jde o vzdělávání v oblasti daní, projekt TAXEDU jde touto cestou od svého spuštění v roce 2017. I dnes přispívá k prosazování osvědčených postupů mezi členskými státy EU. Řada z nich opravdu stojí za sdílení!

Inspirativní příklad přichází z Litvy. Po provedení rozsáhlé studie na vyhodnocení postojů studentů k daňové oblasti, zahájila Státní daňová inspekce (VMI) přípravu pedagogických materiálů na podporu vzdělávání o daních na školách. Tyto zdroje – od videí a dynamických prezentací až po interaktivní simulační hry – jsou kreativní a výsledky působivé. Za zmínku stojí také online daňový kvíz, jehož cílem je zaujmout a odměnit studenty po celé zemi.

Podobně proaktivní roli sehráli i úředníci v Itálii, kteří zorganizovali setkání se studenty základních a středních škol (6 až 18 let), na kterých jim vysvětlovali význam placení daní. Italský daňový úřad (Agenzia delle Entrate) začlenil portál TAXEDU do národního vzdělávacího programu „Fisco e Scuola“ (Daně a škola). Na oficiální portál úřadu byl přidán odkaz na portál TAXEDU a novinky o portálu byly zveřejněny v jeho online časopise FiscoOggi. 

Iniciativy v podobném duchu se objevily i v zemích východní Evropy. Skvělým příkladem je Slovensko, které zveřejnilo usnesení o zavedení finančního managementu do národní strategie vzdělávání.

Lekce o daních figurují jako oficiální součást školních osnov od roku 2017 také vBulharsku Místním učitelům se aktivně doporučuje využívat k přípravě svých hodin v rámci daňového vzdělávání co nejvíce portál TAXEDU, kde mohou najít vhodnou inspiraci. Pro usnadnění tohoto procesu bulharští úředníci zajistí, aby národní portál pro daňové vzdělávání obsahoval dostatek odkazů na TAXEDU, aby se uživatelé mohli na obou webech dobře orientovat.

Nástroje k výuce o daních

V oblasti daňového vzdělávání pomáhá portál TAXEDU učitelům udržovat svižné tempo a objevovat novou inspiraci do svých hodin.

Učitelé si zaslouží uznání za to, že dokáží nezáživná a komplexní daňová témata zajímavým způsobem zpřístupnit studentům všech věkových skupin. Nejjednodušším způsobem je zajistit zapojení studentů.

A to je celkové poslání portálu TAXEDU. Daně již nejsou jen záležitostí dospělých, a to díky rubrikám vyhrazeným různým věkovým skupinám (děti, náctiletí a mladí dospělí).

TAXEDU také inspiruje učitele prostřednictvím jim určeného „koutku“. Hodiny věnované daním nikdy nebudou nudné, protože učitelský koutek nabízí širokou nabídku lekcí mikro-learningu, e-learningu a videoklipů k výuce o daních zábavnou formou.

Daně mohou být zábava! Nezapomeňte na naši rubriku Cool stuff , kde jsou k dispozici kvízy, hry a audiovizuální materiál pro navození hravé atmosféry ve třídě.

Chcete diskutovat o osvědčených postupech v oblasti daňového vzdělávání ve své zemi? Zveřejněte příspěvek na fóru a zahajte diskusi!

Според комисар Мария Габриел, отговаряща за иновациите, научните изследвания, културата, образованието и младежта, мотивирането на учителите е една от основните предпоставки за успешна образователна система. Точно за това става дума в TAXEDU!

Няма две еднакви училища, нито двама еднакви учители. В уравнението на образованието обаче има някои постоянни променливи. Една от тях е необходимостта да се следват иновациите в учебните програми и развитието на цифровите ресурси.

С все повече учители в Европа, изправени пред всякакви предизвикателства (вж. последния доклад на мрежата „Евридика“ относно практиките и възприятията на учителите), обменът на най-добри практики става още по-важен. Въведението на комисар Мария Габриел към доклада е от значение и в случая с TAXEDU. Тя пояснява: „Кризата [COVID-19] също така подчерта необходимостта да се инвестира в съвместни усилия и да се засили още повече невероятният дух на нашата образователна общност в цяла Европа“.

Що се отнася до обучението в областта на данъчното облагане, TAXEDU върви по този път от стартирането си през 2017 г. Днес порталът продължава да насърчава добрите практики между държавите — членки на ЕС. Има много, което си струва да се сподели!

Вдъхновяващ пример идва от Литва. След провеждането на мащабно проучване на нагласите на учениците по отношение на данъчното облагане, Държавната данъчна инспекция (ДДИ) започва подготовката на педагогически материали за насърчаване на данъчното обучение в училищата. От видеоклипове и динамични презентации до интерактивни симулационни игри — ресурсите са креативни, а резултатите са впечатляващи. Заслужава да се отбележи и онлайн теста в областта на данъчното облагане, предназначен да ангажира и възнагради учениците в цялата страна.

По подобен начин в Италия, официалните администратори играят активна роля, като организират срещи с ученици от началните и средните училища (на възраст от 6 до 18 години), за да подчертаят важността на плащането на данъци. Италианската агенция по приходите включи портала TAXEDU в националната образователна програма „Fisco e Scuola“ („Данъци и училища“). На институционалния уебсайт на италианския национален орган беше добавена връзка към портала TAXEDU, а новини за портала бяха публикувани в онлайн списанието на Агенцията по приходите FiscoOggi. 

В Източна Европа също са разработени подходящи инициативи с чудесния пример на Словакия, която публикува решение, с което финансовото управление се въвежда в националната стратегия за образованието.

От 2017 г. насам България популяризира уроците в сферата на данъчното облагане като официална част от училищната програма. Учителите в страната се насърчават активно да се възползват максимално от портала TAXEDU, като черпят вдъхновение за подготовка и адаптиране на уроците си по обучение в сферата на данъчното облагане. За да улеснят този процес, българските длъжностни лица ще гарантират националният портал за данъчно обучение да съдържа достатъчно препратки към TAXEDU, така че потребителите да могат лесно да навигират между сайтовете.

Инструменти за преподаване в сферата на данъчното облагане

В областта на данъчното обучение порталът TAXEDU помага на учителите да поддържат високо темпо и да откриват нови възможности за уроци.

На днешните учители трябва да се признае, че са направили скучните и сложни данъчни теми интересни за учениците от всички възрасти. Най-лесният начин е като се уверите, че учениците са ангажирани.

Това е цялостната мисия на портала TAXEDU. Данъците вече не са само за възрастни, благодарение на специално разработените раздели, разглеждащи въпроси, свързани с данъчното облагане за различни възрастови групи (деца, тийнейджъри и младежи).

TAXEDU също така предоставя вдъхновение на учителите със „секция“, предназначен специално за тях. Уроците по данъчно облагане никога няма да бъдат скучни, тъй като секцията за учители предлага разнообразни микрообучения, електронни обучения и видеоклипове за преподаване по забавен начин в областта на данъчното облагане.

Данъците също могат да бъдат страхотни! Не забравяйте и нашия раздел Страхотни неща, който предоставя викторини, игри и аудио-визуални материали, които ще допринесат за подобряване на игровата атмосфера в класната стая.

Искате да обсъдите добри практики в областта на данъчното обучение във вашата страна? Публикувайте във форума започнете дискусията!

Skattesystemets struktur varierar ganska mycket mellan EU:s medlemsstater enligt rönen i en ny rapport.

Skatterna är antingen direkta eller indirekta. En direkt skatt tas normalt sett ut på egen inkomst, inkomst av näringsverksamhet, import och export samt fastighet. En indirekt skatt (moms, importavgifter eller

punktskatter) är skatt som tas ut på en materiell eller juridisk incidens av oavsiktligt eller tillfälligt slag och som betalas av (juridisk eller fysisk) person som ofta kan vara en mellanhand och inte den person som ansvarar för denna incidens (därav indirekt skatt).

I enlighet med kommissionens senaste utgåva av Taxation Trends in the European Union varierar skattestrukturen ganska mycket mellan medlemsstaterna.

Danmark har, till exempel, den högsta andelen av direkta skatter i totala skatteintäkter (64,6 %), följt av Irland och Malta. Norge och Island har också relativt höga andelar av direkta skatter.

I rapporten för 2020 som omfattar alla medlemsstater, plus Island och Norge, konstateras även att andelen av sociala avgifter i de totala skatteintäkterna är på motsvarande sätt låg i dessa länder. I Danmark finns det en särskild orsak till den mycket låga andelen av sociala avgifter: den största delen av de sociala utgifterna finansieras av den allmänna beskattningen. Eftersom detta kräver höga nivåer av direkta skatter, är andelen av direkt beskattning i de totala skatteintäkterna i Danmark den högsta bland alla medlemsstaterna.

Situationen ser annorlunda ut i Slovakien och Tjeckien. Skattesystemen i dessa två länder har höga andelar av sociala avgifter i de totala skatteintäkterna och relativt låga andelar av intäkter från direkta skatter. Välfärdssystemen finansieras också av sociala avgifter

i dessa två länder.

Vissa medlemsstater har å andra sidan en mycket lägre andel av direkta skatter. Sådant är fallet i medlemsstater som har antagit schablonbeloppssystem med marginalskatter som ligger under EU-genomsnittet, vilket vanligtvis medför en större minskning av de direkta skattesatserna än de indirekta skattesatserna.

Detta är fallet i Kroatien, Bulgarien och Ungern, där lägre andelar vägs upp av direkta skatter genom relativt högre andelar av indirekta skatter. Men lägre andelar av direkta skatter i Slovakien, Tjeckien och Litauen vägs upp genom relativt högre andelar av sociala avgifter.

Det är värt att notera att nästan hälften (46,1 %) av skatteintäkterna (inklusive sociala avgifter) i hela EU togs i anspråk av centralstater eller förbundsstater.

Fortsätt diskussionen med hjälp avTAXEDU

Om du letar efter ett smart sätt att introducera olika typer av beskattningar för dina studenter, ta en titt i TAXEDU:s utbildningskatalog. Gå med i forumet för att utbyta nyheter, synpunkter och erfarenheter med andra lärare.

Iz novega poročila je razvidno, da se struktura obdavčenja v državah članicah EU precej razlikuje.

Davki so lahko neposredni ali posredni. Neposredni davek se običajno uvede na osebne dohodke, poslovne dobičke, uvoz in izvoz ter lastnino. Posredni davek (DDV, uvozne dajatve oz.

trošarine) je davek, ki se obračuna na materialni ali pravni dogodek naključne ali začasne narave in na (pravno ali fizično) osebo, ki je pogosto posrednik in ne odgovorna oseba za ta dogodek (torej davek posredne narave).

Zadnja izdaja poročila Evropske komisije Trendi obdavčenja v Evropski uniji je pokazala, da se struktura obdavčenja v državah članicah precej razlikuje.

Danska ima na primer v celotnih davčnih prihodkih (64,6 %) največji delež neposrednih davkov, sledita ji Irska in Malta. Tudi Norveška in Islandija imata relativno visok delež neposrednih davkov.

Poročilo za leto 2020, ki zajema vse države članice ter Islandijo in Norveško, obenem ugotavlja, da je delež socialnih prispevkov znotraj vseh davčnih prihodkov v teh državah ustrezno nizek. Na Danskem obstaja poseben razlog za izredno nizek delež socialnih prispevkov: večino socialnih izdatkov namreč financirajo iz splošnih obdavčitev. Ker to zahteva visoke stopnje neposrednih davkov, je delež neposredne obdavčitve znotraj vseh davčnih prihodkov na Danskem najvišji med vsemi državami članicami.

Situacija na Slovaškem in Češkem je drugačna. Davčni sistem v teh dveh državah ima visok delež socialnih prispevkov znotraj vseh davčnih prihodkov in razmeroma nizek delež neposrednih davčnih prihodkov. Sistemi socialnega varstva v teh dveh državah se financirajo tudi iz socialnih

prispevkov.

Po drugi strani pa imajo nekatere države članice precej nižji delež neposrednih davkov. To zlasti velja za države članice, ki so uvedle pavšalne sisteme z mejnimi davčnimi stopnjami pod povprečjem EU, kar običajno povzroči, da se stopnje neposrednih davkov znižajo bolj kot stopnje posrednih davkov.

Tako je na primer na Hrvaškem, v Bolgariji in na Madžarskem, kjer so nižji deleži neposrednih davkov uravnoteženi z relativno večjimi deleži posrednih davkov. Na Slovaškem, Češkem in v Litvi pa so nižji deleži neposrednih davkov uravnoteženi z relativno večjimi deleži socialnih prispevkov.

Omeniti velja, da skoraj polovico (46,1 %) davčnih prihodkov (vključno s socialnimi prispevki) v celotni EU zahteva centralna ali zvezna vlada.

Nadaljujte razpravo s pomočjo portala TAXEDU

Če iščete pameten način, kako svoje učence seznaniti z različnimi vrstami obdavčenja, si oglejte katalog izobraževanj TAXEDU. Pridružite se forumu in izmenjajte novice, poglede in izkušnje z drugimi učitelji.

Podľa zistení novej správy sa štruktúra zdaňovania v jednotlivých členských štátoch Európskej únie výrazne líši.

Dane môžu byť priame alebo nepriame. Priama daň sa zvyčajne uplatňuje na osobný príjem, zisk z podnikania, import a export či majetok. Nepriama daň (DPH, dovozné poplatky alebo

spotrebné dane) je daň odvádzaná z materiálu alebo právnej udalosti príležitostného alebo prechodného charakteru uvalená na (právnickú alebo fyzickú) osobu, ktorá je často sprostredkovateľom, nie osobou zodpovednou za danú udalosť (preto sa táto daň označuje ako nepriama).

Podľa najnovšieho vydania dokumentu Taxation Trends in the European Union (Daňové trendy v Európskej únii) Európskej komisie sa štruktúra zdaňovania v jednotlivých členských štátoch výrazne líši.

Dánsko má napríklad najvyšší podiel priamych daní na celkových daňových príjmoch (64,6 %). Druhý najvyšší podiel má Írsko a tretí Malta. Nórsko a Island majú tiež relatívne vysoký podiel priamych daní.

V správe z roku 2020, ktorá zahŕňa všetky členské štáty, Island a Nórsko, sa tiež uvádza, že podiel sociálnych odvodov na celkových daňových príjmoch je v týchto krajinách pomerne nízky. Dánsko má na mimoriadne nízky podiel sociálnych odvodov konkrétny dôvod: väčšina výdavkov na sociálne zabezpečenie je hradená zo všeobecných daní. Keďže tento systém vyžaduje vysokú úroveň priamych daní, podiel priamych daní na celkových daňových príjmoch v Dánsku je najvyšší spomedzi všetkých členských štátov.

Situácia je iná na Slovensku a v Česku. Daňové systémy týchto dvoch krajín majú vysoký podiel sociálnych odvodov na celkových daňových príjmoch a pomerne malý podiel príjmov z priamych daní. Okrem toho, systém sociálneho zabezpečenia je v týchto dvoch krajinách financovaný

zo sociálnych odvodov.

Na druhej strane, niektoré členské štáty majú oveľa nižší podiel priamych daní. Ide o členské štáty, ktoré prijali paušálny systém s marginálnymi sadzbami nižšími, než je európsky priemer, čo má zvyčajne za následok výraznejšie zníženie sadzieb priamych daní v porovnaní s nepriamymi daňami.

V Chorvátsku, Bulharsku a Maďarsku sa nižší podiel priamych daní vyvažuje relatívne vysokým pomerom nepriamych daní. Nižší podiel priamych daní na Slovensku, v Česku a Litve sa zase vyvažuje relatívne vysokým podielom sociálnych odvodov.

Stojí za zmienku, že takmer polovicu (46,1 %) daňových príjmov (vrátane sociálnych odvodov) v celej Európskej únii si nárokovala federálna alebo ústredná vláda.

Pokračujte v dialógu na portáli TAXEDU

Ak hľadáte šikovný spôsob, ako študentov oboznámiť s rozličnými typmi zdaňovania, pozrite si katalóg školení na portáli TAXEDU. Na fóre zas môžete diskutovať o novinkách, názoroch či skúsenostiach s inými pedagógmi.

Structura impozitării variază destul de semnificativ între statele membre ale UE, se arată într-un nou raport.

Impozitele sunt fie directe, fie indirecte. Un impozit direct este, de obicei, impus pe venitul persoanelor fizice, pe profiturile întreprinderilor, pe importuri și exporturi și pe proprietate. Un impozit indirect (TVA, taxe la import sau

accize) este un impozit perceput pentru un eveniment concret sau legal de natură accidentală ori temporară de la o persoană (fizică sau juridică) care poate fi adesea un intermediar, și nu persoana responsabilă pentru eveniment (de unde și caracterul indirect al impozitului).

În conformitate cu cea mai recentă ediție a documentului Tendințe fiscale în Uniunea Europeană publicat de Comisia Europeană, structura impozitării variază destul de semnificativ între statele membre.

Danemarca, de exemplu, are cea mai mare pondere a impozitelor directe din veniturile fiscale totale (64,6 %), urmată de Irlanda și Malta. Norvegia și Islanda au și ele ponderi relativ mari ale impozitelor directe.

Raportul din 2020, care acoperă toate statele membre ale UE plus Islanda și Norvegia, remarcă și faptul că ponderea contribuțiilor sociale din veniturile fiscale totale este scăzută în aceste țări. În Danemarca, există un motiv special pentru ponderea extrem de scăzută a contribuțiilor sociale: majoritatea cheltuielilor care țin de protecția socială sunt finanțate din impozitarea generală. Dat fiind că aceasta necesită niveluri ridicate ale impozitelor directe, ponderea impozitării directe din veniturile fiscale totale în Danemarca este printre cele mai mari dintre toate statele membre.

Situația este diferită în Slovacia și în Cehia. Sistemele fiscale din aceste două țări se bazează pe ponderi ridicate ale contribuțiilor sociale din veniturile fiscale totale și pe ponderi relativ mici ale veniturilor din impozitarea directă. De asemenea, sistemele de protecție socială din aceste două țări sunt finanțate din contribuții

sociale.

Pe de altă parte, unele state membre au o pondere mult mai mică a impozitelor directe. Este cazul statelor membre care au adoptat sisteme bazate pe rate forfetare, cu rate marginale de impozitare sub media UE, ceea ce induce, de obicei, o reducere mai puternică a ratelor de impozitare directă comparativ cu ratele de impozitare indirectă.

În cazul Croației, Bulgariei și Ungariei, de exemplu, ponderile mai mici ale impozitelor directe sunt contrabalansate de ponderile relativ mai mari ale impozitelor indirecte. În schimb, în Slovacia, Cehia și Lituania, ponderile mai mici ale impozitelor directe sunt contrabalansate de ponderile relativ mai mari ale contribuțiilor sociale.

Ar mai trebui remarcat faptul că aproape jumătate (46,1 %) din veniturile fiscale (inclusiv contribuții sociale) din întreaga UE au revenit administrațiilor centrale sau federale.

Continuați discuția cu TAXEDU

Dacă sunteți în căutarea unei modalități istețe de a le prezenta elevilor dvs. diferitele tipuri de impozitare, consultați catalogul de instruire al TAXEDU. Alăturați-vă forumului pentru a face schimb de știri, opinii și experiențe cu alți profesori.

A estrutura da tributação varia de forma bastante significativa entre os Estados-Membros da UE, de acordo com as conclusões de um novo relatório.

Os impostos são quer diretos, quer indiretos. Um imposto direto incide normalmente sobre o rendimento das pessoas singulares, lucros das empresas, importações e exportações e propriedade. Um imposto indireto (IVA, direitos de importação ou

impostos especiais de consumo) é um imposto que incide sobre um acontecimento material ou jurídico de natureza acidental ou temporária e sobre uma pessoa (singular ou coletiva) que pode muitas vezes ser um intermediário e não a pessoa responsável por esse acontecimento (daí o caráter indireto do imposto).

De acordo com a última edição da Taxation Trends in the European Union, a estrutura de tributação varia de forma muito significativa em todos os Estados-Membros.

A Dinamarca, por exemplo, tem a maior participação de impostos diretos nas receitas fiscais totais (64,6%), seguida pela Irlanda e Malta. A Noruega e a Islândia têm igualmente proporções relativamente altas de impostos diretos.

O relatório de 2020, que abrange todos os Estados-Membros, mais a Islândia e a Noruega, também observa que a parcela das contribuições sociais nas receitas fiscais totais é proporcionalmente baixa nestes países. Na Dinamarca, há uma razão especial para a proporção extremamente baixa das contribuições sociais: a maioria das despesas de bem-estar social é financiada por impostos gerais. Uma vez que tal exige elevados níveis de impostos diretos, a percentagem desses impostos diretos no total das receitas fiscais na Dinamarca é a mais alta entre todos os Estados-Membros.
 

A situação é diferente na Eslováquia e na Chéquia. Os sistemas tributários desses dois países têm proporções elevadas de contribuições sociais nas receitas fiscais totais e proporções relativamente baixas de receitas fiscais diretas. Além disso, os sistemas de segurança social nesses dois países são financiados por contribuições

sociais.

Por outro lado, alguns Estados-Membros têm uma proporção muito mais baixa de impostos diretos. É o caso dos Estados-Membros que adotaram sistemas fixos com taxas marginais abaixo da média da UE, o que normalmente induz uma redução mais forte das taxas de imposto direto do que das taxas de imposto indireto.

Tal como acontece na Croácia, Bulgária e Hungria, as proporções mais baixas de impostos diretos são contrabalançadas por proporções relativamente mais elevadas de impostos indiretos. No entanto, as percentagens mais baixas de impostos diretos na Eslováquia, Chéquia e Lituânia são contrabalançadas por percentagens relativamente maiores de contribuições sociais.

Deve referir-se que quase metade (46,1%) da receita fiscal (incluindo contribuições sociais) em toda a UE foi reclamada pelo governo central ou federal.

Continue a discussão com TAXEDU

Ao procurar uma maneira inteligente de apresentar os diferentes tipos de tributação aos seus alunos, verifique o catálogo de formação do TAXEDU. Participe no fórum para partilhar notícias, opiniões e experiências com outros professores.

Podatki mogą być bezpośrednie albo pośrednie. Podatek bezpośredni jest zazwyczaj nakładany na dochód osobisty, dochody z działalności gospodarczej, import i eksport oraz na nieruchomości. Podatek pośredni (VAT, opłaty przywozowe lub

akcyza) to podatek nakładany na materialne bądź prawne zdarzenie o charakterze przypadkowym albo tymczasowym oraz na osobę (prawną lub fizyczną), która często bywa pośrednikiem a nie osobą odpowiedzialną za zdarzenie (stąd pośredni charakter podatku).

Według najnowszego sprawozdania Komisji Europejskiej Taxation Trends in the European Union struktura podatkowa w poszczególnych państwach członkowskich znaczenie się od siebie różni.

Na przykład Dania ma najwyższy udział podatków bezpośrednich w całkowitych dochodach podatkowych (64,6%) a za nią plasują się Irlandia i Malta. Norwegia i Islandia także mają stosunkowo wysoki udział podatków bezpośrednich.

W sprawozdaniu z 2020 r., obejmującym wszystkie państwa członkowskie oraz Islandię i Norwegię, zaznaczono także, że udział składek na ubezpieczenia społeczne w całkowitych dochodach podatkowych jest w tych krajach odpowiednio niski. W Danii udział składek na ubezpieczenia społeczne jest nadzwyczajnie niski i jest ku temu szczególny powód: większość wydatków socjalnych jest finansowana z podatków powszechnych. Zważywszy na fakt, że wymaga to wysokiego poziomu podatków bezpośrednich, ich udział w całkowitych dochodach podatkowych w Danii jest najwyższy spośród wszystkich państw członkowskich.

Sytuacja wygląda inaczej w Słowacji i Czechach. Systemy podatkowe w tych dwóch krajach cechują się wysokim udziałem składek na ubezpieczenia społeczne w całkowitych dochodach podatkowych i stosunkowo niskim udziałem dochodów z podatków bezpośrednich. Ponadto wydatki socjalne w tych dwóch krajach są finansowane ze składek na

ubezpieczenia społeczne.

Z drugiej strony w niektórych państwach członkowskich udział podatków bezpośrednich jest znacznie niższy. Dotyczy to państw członkowskich, które przyjęły systemy podatku liniowego z krańcowymi stawkami poniżej średniej unijnej, co zazwyczaj prowadzi do większego obniżenia stawek podatków bezpośrednich niż pośrednich.

Jak w przypadku Chorwacji, Bułgarii i Węgier, niższy udział podatków bezpośrednich jest zrównoważony przez stosunkowo wyższą proporcję podatków pośrednich. Jednakże niższy udział podatków bezpośrednich w Słowacji, Czechach i na Litwie jest zrównoważony stosunkowo wyższym udziałem składek na ubezpieczenia społeczne.

Warto zauważyć, że niemal połowa (46,1%) dochodów podatkowych (w tym składki na ubezpieczenia społeczne) w całej UE była egzekwowana przez instytucje rządowe na szczeblu centralnym albo federalnym.

Kontynuuj dyskusję z TAXEDU

Szukasz pomysłowego sposobu na zapoznanie swoich uczniów z rożnymi rodzajami podatków, sprawdź katalog szkoleniowy TAXEDU. Dołącz do forum, aby wymieniać się informacjami, poglądami i doświadczeniami z innymi nauczycielami.

Volgens de bevindingen van een nieuw rapport verschilt de structuur van belastingheffing aanzienlijk tussen lidstaten van de EU.

Belastingen zijn direct of indirect. Een directe belasting wordt doorgaans geheven over persoonlijk inkomen, industriële en commerciële winst, in- en uitgaande goederen en vermogen. Een indirecte belasting (btw, invoerheffingen of

accijnsheffingen) is een belasting die wordt geheven over een materiële of juridische gebeurtenis van toevallige of tijdelijke aard en over een (rechts- of natuurlijke) persoon die vaak een tussenpersoon is, en niet de persoon die verantwoordelijk is voor deze gebeurtenis (vandaar het indirecte karakter van de belasting).

Volgens de meest recente uitgave van Taxation Trends in the European Union (Belastingtrends in de Europese Unie) van de Europese Commissie, verschilt de structuur van belastingheffing aanzienlijk per lidstaat.

Denemarken heet bijvoorbeeld het grootste aandeel directe belastingen in totale belastingopbrengsten (64,6%), gevolgd door Ierland en Malta. Noorwegen en IJsland hebben ook een relatief hoog aandeel directe belastingen.

In het rapport uit 2020, waarin alle lidstaten plus IJsland en Noorwegen zijn opgenomen, wordt ook opgemerkt dat het aandeel van sociale premies ten opzichte van de totale belastingopbrengsten in deze landen dienovereenkomstig laag is. In Denemarken is er een bijzondere reden voor het zeer lage aandeel van sociale premies: de meeste sociale uitgaven worden gefinancierd uit algemene belastingen. Omdat dit hoge belastingniveaus vereist, is het aandeel van directe belastingen ten opzichte van totale belastingopbrengsten in Denemarken het hoogst van alle lidstaten.

De situatie is anders in Slowakije en Tsjechië. De belastingsystemen in deze twee landen omvatten hoge aandelen sociale premies in de totale belastingopbrengsten en relatief lage aandelen directe belastingopbrengsten. Daarnaast worden de sociale systemen in deze twee landen gefinancierd met sociale

premies.

Anderzijds heeft een aantal lidstaten een veel lager aandeel van directe belastingen. Dit is het geval in lidstaten die forfaitaire stelsels hebben met marginale tarieven onder het Europese gemiddelde. Deze veroorzaken doorgaans een grotere vermindering van directe belastingtarieven dan van indirecte belastingtarieven.

Net als in Kroatië, Bulgarije en Hongarije wordt het lagere aandeel van directe belastingen gecompenseerd door een relatief hoger aandeel van indirecte belastingen. Lagere aandelen van directe belastingen in Slowakije, Tsjechië en Litouwen worden echter gecompenseerd door relatief hogere aandelen van sociale premies.

Het is belangrijk te vermelden dat bijna de helft (46,1%) van de belastingopbrengst (waaronder sociale premies) in de gehele EU werd geïnd door de centrale of federale overheid.

De discussie wordt vervolgd met TAXEDU

Zoekt u naar een slimme manier om uw studenten de verschillende soorten belastingheffing bij te brengen? Bekijk de trainingscatalogus van TAXEDU. Neem op het forum deel aan de uitwisseling van nieuws, standpunten en ervaringen met andere docenten.

Nodokļu struktūra dažādās ES dalībvalstīs diezgan ievērojami atšķiras, secināts jaunajā ziņojumā.

Nodokļi mēdz būt tieši vai netieši. Ar tiešo nodokli parasti apliek fizisko personu ienākumus, uzņēmumu peļņu, importu un eksportu, kā arī īpašumu. Netiešais nodoklis (PVN, importa nodevas vai

akcīzes nodokļi) ir nodoklis, ko piemēro atsevišķām vai īslaicīgām faktiskām vai juridiskām darbībām, apliekot ar to (juridisku vai fizisku) personu, turklāt samērā bieži šis nodoklis jāmaksā nevis personai, kura ir atbildīga par konkrēto darbību, bet gan starpniekam (tāpēc to sauc par netiešo nodokli).

Saskaņā ar Eiropas Komisijas jaunāko publikāciju Nodokļu tendences Eiropas Savienībā,nodokļu struktūra dažādās ES dalībvalstīs diezgan ievērojami atšķiras.

Piemēram, vislielākais tiešo nodokļu īpatsvars kopējos nodokļu ieņēmumos ir Dānijā (64,6 %), kam seko Īrija un Malta. Arī Norvēģijā un Islandē ir salīdzinoši augsts tiešo nodokļu īpatsvars.

Ziņojumā par 2020. gadu, kurā aplūkotas visas ES dalībvalstis, kā arī Islande un Norvēģija, arī norādīts, ka minētajās valstīs sociālo iemaksu īpatsvars kopējos nodokļu ieņēmumos ir attiecīgi mazāks. Ārkārtīgi zemajam sociālo iemaksu apjomam Dānijā ir īpašs izskaidrojums – šajā valstī vairums sociālo izdevumu tiek segti no vispārējiem nodokļu ieņēmumiem. Lai šis modelis darbotos, tiešo nodokļu ieņēmumiem jābūt augstiem, līdz ar to Dānijā ir visaugstākais tiešo nodokļu īpatsvars kopējos nodokļu ieņēmumos salīdzinājumā ar pārējām ES dalībvalstīm.

Pavisam cita situācija ir Slovākijā un Čehijā. Abu valstu nodokļu sistēmām raksturīgs liels sociālo iemaksu īpatsvars kopējos nodokļu ieņēmumos, bet tiešo nodokļu īpatsvars ir salīdzinoši neliels. Turklāt abas valstis finansē savu sociālās drošības sistēmu no sociālajām

iemaksām.

Savukārt dažās citās dalībvalstīs tiešo nodokļu īpatsvars ir daudz zemāks. Tās ir dalībvalstis, kurās nodokļus iekasē pēc vienotas likmes un kurās nodokļu robežlikmes ir zemākas par ES vidējo rādītāju. Parasti tādos gadījumos tiešo nodokļu likmes ir krietni mazākas par netiešo nodokļu likmēm.

Tāda situācija ir Horvātijā, Bulgārijā un Ungārijā, kur tiešo nodokļu zemo apjomu kompensē ar salīdzinoši lielu netiešo nodokļu īpatsvaru. Tikmēr Slovākijā, Čehijā un Lietuvā zemākos tiešo nodokļu apjomus kompensē ar salīdzinoši lielu sociālo iemaksu īpatsvaru.

Jāpiebilst, ka visā ES gandrīz puse (46,1 %) no nodokļu ieņēmumiem (ieskaitot sociālās iemaksas) nonāk valsts vai federālajā budžetā.

Turpiniet diskusiju ar TAXEDU

Ja meklējat aizraujošu veidu, kā iepazīstināt studentus ar dažādiem nodokļiem, apskatiet TAXEDU apmācību katalogu. Pievienojieties forumam, lai apmainītos ar jaunumiem, viedokļiem un pieredzi ar citiem skolotājiem.